Na rockovej scéne nie je veľa kapiel, ktoré by počas svojej existencie prešli takými razantnými zmenami soundu, ako práve táto pätica z britského Halifaxu, vyvolávajúc pri tom neustále polemiky o tom, či každé ich ´vymäknutie´ je iba výsledkom snahy o čo najprijateľnejšiu komerčnosť, alebo jednoducho vnútorná potreba kapely neustále sa vyvýjať. V každom prípade možno Paradise Lost bez komentárov z
Na rockovej scéne nie je veľa kapiel, ktoré by počas svojej existencie prešli takými razantnými zmenami soundu, ako práve táto pätica z britského Halifaxu, vyvolávajúc pri tom neustále polemiky o tom, či každé ich ´vymäknutie´ je iba výsledkom snahy o čo najprijateľnejšiu komerčnosť, alebo jednoducho vnútorná potreba kapely neustále sa vyvýjať. V každom prípade možno Paradise Lost bez komentárov zaradiť medzi najzaujímajšie zjavy rockového neba.Začiatky tejto kapely siahajú do roku 1988. Krátko potom, ako nakrútili svoj prvý demosnímok, prejavilo o mladú, ambicióznu formáciu záujem vydavateľstvo Peaceville Records, s ktorým následne na to Paradise Lost podpísali svoj prvý kontrakt. Vo februári 1990 vydáva skupina debutový album "Lost Paradise". Ich tvrdý, energický a razantný death metal si získal srdcia priaznivcov daného žánru i hudobných kritikov, ktorí vo svojich recenziách nešetrili chválami a víziami o svetlej budúcnosti skupiny.V marci 1991 vydávajú Paradise Lost "Gothic". Napĺňajúc zmysel názvu albumu, chalani dali tentoraz oveľa väčší priestor orchestrálnym pasážam a ženským vokálom v pozadí niektorých skladieb, takisto zvuk gitár výrazne potemnel. Ich muzika začala mať čoraz bližšie ku tvrdému gothic rocku, avšak zatiaľ ešte stále postavenom na silných death metalových základoch. Okruh fanúšikov skupiny sa neustále rozširoval, k čomu prispeli aj opäť veľmi priaznivé kritiky.Rok 1992 začal pre Paradisle Lost v znamení prestupu od Peaceville Records k oveľa väčšiemu labelu, Music For Nations, s ktorým kapela podpísala trojročnú zmluvu. Na jar sa spolu so svojim novým producentom Simonom Efemym zatvárajú do štúdia, aby započali práce na treťom albume. Jedenásťskladbový opus "Shades Of God" sa dostáva na pulty v júni. Novinka je pre fanúšikov a kritiku opäť veľkým prekvapením. V sounde Paradise Lost výrazne ubudlo agresivity, naopak pribudli akustické pasáže, zaujímavé gitarové riffy, kedysi charakteristické ´buričanie´ speváka Nicka Holmesa začalo pripomínať čosi ako spev... Vďaka skladbám ako "As I Die", či "Pitty The Sadness" sa im podarilo definitívne vymaniť z deathmetalovej škatuľky.Potom, čo zavŕšili svoje superúspešné turné po Európe a Spojených štátoch, uchyľujú sa do Longhome Studios, aby opäť pod producentským dozorom Simona Efemeya skoncipovali EP "As I Die" (október 1992), okrem titulného songu doplnené aj o dve novinky a live verziu skladby "Eternal". S novým soundom začala skupina klásť aj väčší dôraz na kvalitu a grafické spracovanie obalov svojich albumov, o čom dávala jasný dôkaz aj pôsobivá maľba zo štetca Davea McKeana na titulke bookletu. Skladba "As I Die" sa tešila v rádiach vskutku vysokej rotácii, ich kolegovia zo skupiny Metallica ju dokonca na MTV označili za singel mesiaca.V júni 1993 vydávajú "Icon", ktorým si definitívne zabezpečili pozíciu medzi hviezdami tzv. mainstream metalu. Paradise Lost sa svojou novinkou stali jednými z najvýraznejších predstaviteľov nastupujúcej vlny gothic metalu. Superhit, úchvatná, nádherne temná skladba "True Belief" okamžite začala okupovať vrchné priečky rockovo-metalových hitparád.V lete 1994 vychádza EP "Seals The Sense" a skupina následne na to vystupuje medzi headlinermi na mnohých letných festivaloch. V rámci nich uskutočnia doposiaľ najúspešnejšie vystúpenia. V nemeckom Nürnburgu, v rámci známeho festivalu Rock Am Ring zhliadlo ich vystúpenie vyše 70 tisíc nadšených fanúšikov. Záznam z koncertov po Európe vychádza v auguste na fanúšikmi dlho očakávanej videokazete "Harmony Breaks", doplnenej o exkluzívne rozhovory s členmi skupiny a štyrmi promovideami.Koncom roka bubeník Matt Archer odišiel z kapely, na jeho miesto v zápätí nastúpil Lee Morris, aktívne sa podieľajúci pri koncipovaní nových skladieb skupiny, ktoré mali tvoriť súčasť ich nasledujúceho albumu "Draconian Times".Novinka sa na trh dostala v roku 1995. Pre všetkých priaznivcov Paradise Lost, ale i gothic metalu bola doslova ranou na solar plexus. Kritika nešetrí chválami, v recenziách sa to len tak hemží termínmi ´superalbum´. Dosť zásadná zmena soundu síce mnohým vyrazila dych, v každom prípade "Draconian Times" sa stal dovtedy najlepším počinom skupiny vôbec. Spojením čarovne temných melódií, údernej rytmiky, magických textov a Holmesovho zlepšujúceho sa vokálneho prejavu vzniklo jedinečné dielo, mnohými hudobnými kritikmi považované za jeden z najlepších počinov na poli gothic metalu. K celkovému vynikajúcemu dojmu z albumu bezpochyby prispel aj jeho pôsobivý grafický dizajn (obal "Draconian Times" bol mnohými označovaný v tejto oblasti za najpôsobivejší počin roka). Predajnosť "Draconian Times" ďaleko prekročila magickú hranicu milióna predaných kusov nosičov, čo bolo pre skupiny tohoto typu dovtedy čosi nemysliteľné. EP-čkom "The Last Time", s vynikajúcou coververziou skladby "Walk Away" z repertoáru The Sisters Of Mercy vzdali Paradise Lost hold nielen týmto velikánom gotiky, ale aj žánru ako takému. Niet sa čomu čudovať, že návštevnosť vystúpení Paradise Lost na ich následnom celosvetovom turné predčila všetky očakávania.Keďže Paradise Lost dali jasne najavo, že nepatria medzi skupiny, ktoré by štýlovo ostali na jednom mieste, vydanie ich nasledujúceho albumu bolo očakávané naozaj s napätím. Na novinku si však fanúšikovia museli počkať až do roku 1997. Vydanie albumu "One Second" už nebolo sprevádzané takými jednoznačnými reakciami, ako v prípade jeho predchodcu. Paradise Lost svoj sound opäť o čosi zjemnili a v hojnej miere začali využívať sample a automatické bicie. Do popredia sa dostala elektronika, čo im vynieslo označenie akýchsi rockových Depeche Mode (k čomu do istej miery prispel aj fakt, že všetci členovia Paradise Lost výrazne skrátili svoje účesy). Skladby boli oveľa prístupnejšie aj nerockovému publiku, čo však mnohí priaznivci ´starej tváre´ Paradise Lost znášali ťažko. V každom prípade sa však Briti za svoj nový počin rozhodne hanbiť nemuseli, práve naopak, z každého ´kúska´ na "One Second" bola cítiť precízna, profesionálna štúdiová práca. Celosvetové turné potvrdilo, že popularita formácie má stále stúpajúcu tendenciu.V roku 1998 vydávajú retrospektívny, výberový albumu "Reflection", na ktorom okrem skladieb z posledných troch počinov zaradili aj niekoľko ´vykopávok´ z albumov "Gothic", "Shades Of God" a "Icon". Jedinečný album, zachytávajúci Paradise Lost prakticky vo všetkých jeho žánrových podobách je krásnou spomienkou aj dôkazom neutíchajúcej snahy skupiny stále na sebe pracovať.Spevák Nick Holmes si medzitým ´odskočil´ naspievať dueto "3 AM" na sólový debut vokalistky Theatre Of Tragedy, Liv Kristine.Rok 1999 prebieha pre skupinu v znamení príprav zatiaľ ich posledného titulu "Host". Je akýmsi voľným pokačovaním albumu "One Second". Paradise Lost na ňom svoj štýl síce opäť o čosi zjemnili, no v žiadnom prípade nie na úkor razancie a jedinečnej atmosféry skadieb. Sample a experimenty so zvukovými mašinkami dostali ešte viac priestoru, ako na "One Second". Songy ako "Nothing Sacred", "In All Honesty", "Permanent Solution", alebo "Behind The Grey" sú najlepším príkladom toho, v čom spočíva genialita tejto britskej formácie.zdroj:musicx.sk (zdroj: T-Music)