Makk Károly sa narodil 23.12.1925 neďaleko Debrecína, blízko rumunských hraníc, ako tomu Maďari radi hovoria, v už „oklieštenom“ Maďarsku. Malý Karol mal úžasné šťastie v živote, čo sa prejavilo na kráse a láskavosti filmov ním natočených. Ako syn premietača v kine, lásku k filmu mohol vstrebávať od najútlejšieho veku a už v začiatkoch vzniku filmového umenia.Po maturitách nastúpil na prax do malé
Makk Károly sa narodil 23.12.1925 neďaleko Debrecína, blízko rumunských hraníc, ako tomu Maďari radi hovoria, v už „oklieštenom“ Maďarsku. Malý Karol mal úžasné šťastie v živote, čo sa prejavilo na kráse a láskavosti filmov ním natočených. Ako syn premietača v kine, lásku k filmu mohol vstrebávať od najútlejšieho veku a už v začiatkoch vzniku filmového umenia.Po maturitách nastúpil na prax do malého filmového štúdia Hunnia v Budapešti, kde pokračoval v štúdiu. Počas vojnových rokov študoval tiež v Debrecíne a v roku 1946 v Budapešti (filmová réžia), kde sa stretáva s Radványi Gejzom. V roku 1947 mu robí asistenta pri natáčaní snímku NIEKDE V EURÓPE a medzi pedagógom a mladým filmárom vzniká celoživotné priateľstvo.Po desiatich rokoch v obore nakrúca svoj prvý celovečerný film LILIOMFI (1954), ktorý je najhranejším filmom svojej doby v Maďarsku. Hlavného hrdinu hrá jeho ďalší dobrý priateľ Darvas Ivan. Darvas spomína:„Keď ma v roku 1959 pustili z väzenia, málokto sa ku mne priznával a tu stretnem Karola, ktorý dostal nejakú filmovú cenu a s tým peniaze, cca na kúpu nového auta, a vraj tu máš, vrátiš mi ich, keď budeš môcť.“Darvas hral hlavného hrdinu v Makkovom filme DNI ČAKANIA (1971). V jednom rozhovore sa vyjadril, že ak má nakrúcať s niekým, kto si môže vyberať režiséra, obyčajne mu ukážu tento film a nikdy nesklame. Príbeh čakajúcej matky a manželky na uväzneného chlapa je univerzálny a Makkovo poetické filmové stvárnenie ho robí zrozumiteľným a nezabudnuteľným.Natáča ročne jeden film a postupne sa prepracováva na jedného z najznámejších maďarských režisérov, ktorého uznávajú i mimo domovinu. Sfilmováva novely svojich súčasníkov i vlastné námety, a tak sú jeho filmy zaujímavým autorským odrazom maďarskej spoločnosti dvadsiateho storočia. Učí filmárčinu na vysokej škole. Na vyjadrenie sa vo filme používa hlavne obrazové prostriedky, čo robí jeho filmy zrozumiteľnými vo väčšom priestore. Určite na tom má zásluhu i jeho ďalší stály spolupracovník Ján Tóth.(zdroj: CSFD.cz, autor: katarina "ibistek" zahorakova)